Kde je ten bod, kde úprimnosť už končí?
Či je úprimný človek ten, ktorí nešetriac naše city, nám šplechne do očí tú svoju „pravdu“?
Alebo snáď je úprimný ten, kto sa jemne snaží naznačiť, čo sa mu nepáči na tom druhom?
A či je úprimný ten, kto nám radšej zamlčí pravdu, lebo vie, že by nás to ranilo?
A je úprimný ten, ktorí nám do očí klame, lebo ani na toľko si nás neváži aby nám povedal pravdu?
A či je úprimný ten človek, ktorí sa na nás sladko usmieva, ale za chrbtom sa nám posmieva?
Povedzte mi prosím, kedy človek prekročí ten bod,
kde končí úprimnosť a kde začína klamstvo?