Po nejakom čase sa preto rozhodli navštíviť lekára. Najprv jedného, potom ďalšieho a ďalšieho. Všetci lekári im chceli pomôcť, ale nie každý im pomohol. No a ich pomoc stála tiež veľa peňazí.
Veľa času prešlo kým adeptka na mamičku počala. Nie tak ako prví krát, keď sa bábätko usadilo mimo maternice a tam sa nemohlo ďalej vyvíjať. Bolo to radosti v rodine – už neboli dôležité ani tie peniaze, ktoré vyplatili za liečenie a zákroky. A o čo viac radosti bolo, keď sa dozvedeli, že v brušku nerastie jedno ale hneď dve bábätká – dvojičky.
Narodili sa deti, no zistili, že jedno z nich – dievčatko - má Downov syndróm.
Z toho zostali otecko a maminka veľmi smutní, lebo ich dievčatko sa nikdy nebude tak vyvíjať ako by oni chceli, ale inak. Nikdy nebude taká múdra a pekná, akú chceli. Bude vyzerať trošku divne a bude náchylná na rôzne choroby.
Maminka a ocko mysleli len na to, že by bolo lepšie keby sa ani nenarodili dvojičky, ani ten zdravý chlapček, keď po tak očakávanom a vytrpenom tehotenstve to takto skončilo. Na to mysleli, že to čo sa im stalo je to najstrašnejšie čo sa im mohlo stať a nikto a nič ich už v živote nedokáže rozveseliť.
Cítili sa podvedení a mamička tieto pocity nevedela v sebe dusiť, mala potrebu sa s tým niekomu zdôveriť.„ Môže ma každý odsudzovať, ale keby som to bola vedela hneď na začiatku tehotenstva, tak si tie deti nenechám. Ani na úkor toho zdravého.“
Je to strašne smutný príbeh, ktorí v podstate by mohol mať aj tento koniec, ale chvála Bohu nie je tomu tak.
Z ich dievčatka je už veľká slečna, usmiate slniečko celej rodiny.